reklama

Bloger a Sokrates: Kráčanie od pokroku 1/3

Prvá čast rozhovoru o pokroku

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Bloger: Sokrates, keďže si tu medzi nami taký úplne nový, rozhodol som, že ťa tu trochu prevediem, nech vidíš, kam si to vlastne prišiel.

Sokrates: Zdá sa, že nemám veľmi na výber. Ako tak však ideme, mohol by si mi vysvetliť niektoré tie divné veci, ktoré vidia moje oči? Vyzerá to, že som sa na ne v mojej mysli akosi zatiaľ nerozpamätal.

Bloger: Veľmi rád, Sokrates. Aká to česť, že ťa môžem čomusi naučiť! - o všetkom tom pokroku, čo sa udial vo svete od tvojich čias. Aké úžasné to musí byť vidieť pokrok dvetisícich rokov za jeden jediný deň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sokrates: Povedal si...dvetisíc rokov? Takže to si pri našom prvom rozhovore vôbec nežartoval?

Bloger: [začne ho ťahať ďalej] Daj pozor, kam stúpaš, Sokrates! Taxíky tu pre filozofov len tak nezastanú.

Sokrates: Tá - tá vec...to bol taxík?

Bloger: Ľudia sa už neprechádzajú, keď majú prejsť väčší úsek. Jazdia už v autách. Teda, áno, to všetko, čo vidíš, to sú autá. Chcel by si si na nejakom zajazdiť?

Sokrates: Radšej sa pekne poprechádzam.

Bloger: Bojíš sa?

Sokrates: Nie. Rád sa prechádzam. Azda sa už ľudia neradi prechádzajú? Tie autá, alebo ako to nazývate, sa mi zdá, že je to skôr spôsob, ako sa vyhnúť prechádzkam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bloger: No, myslím, že v podstate aj tak by sa dalo na to pozrieť.

Sokrates: Neviem pochopiť, prečo niekto dáva prednosť sedeniu vnútri tých mechanických zvierat ako by mal použiť pár svojich dobrých nôh na čerstvom vzduchu.

Bloger: Nuž, prečo, prečo. Dostanú ťa tam kam chceš ísť oveľa rýchlejšie, samozrejme.

Sokrates: To je jasné. Ale prečo by si chcel niekto skrátiť jednu z najväčších slastí života - prechádzanie?

Bloger: Nikdy som sa na to tak nepozrel.

Sokrates: Hm, myslím, že začínam chápať, prečo som bol sem poslaný. Netvrdím, že rozumiem vášmu svetu., ale zdá sa mi, že ten hluk, zmätok a nebezpečenstvo tých vecí robí cestovanie zjavne čímsi neveľmi príjemným. Užívajú si tí ľudia, ktorí v nich jazdia, svoju cestu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bloger: Povedal by som, že nie. Rozhodne nie teraz. Akurát je dopravná špička.

Sokrates: Presne, ako som si aj myslel. Všimol som si, že väčšina vodičov vyzerá dosť nespokojná a netrpezlivá. Tipujem, že sú asi netrpezliví, lebo chcú mať konečne tú ich nepríjemnú cestu už-už za sebou.

Bloger: Asi aj hej.

Sokrates: Prvá otázka potom znie, prečo chcú teda cestovať v tých autách. Prečo sa neprejdú, ak je prechádzka príjemnejšia? Vyzerá to, že sa sami zatvárajú do tých nepohodlných malých klietok a jazdia v nich čím rýchlejšie, aby sa z nich mohli čím skôr dostať. Tak teda, v prvom rade - prečo si vyberajú takýto spôsob?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bloger: Potrebujú sa rýchlo dostať tam, kam potrebujú. Napríklad do práce.

Sokrates: Ale prečo by sa mali ponáhľať do práce? Prečo si radšej nezvolia nejakú peknú, príjemnú prechádzku?

Bloger: Nemajú čas na to, aby chodili pešo do práce.

Sokrates: Prečo nie?

Bloger: Väčšina z nich žije ďaleko od miesta, kde pracujú.

Sokrates: Prečo?

Bloger: Asi preto, že tu, kde sa nachádzajú rôzne úrady, nie je veľa miesta na bývanie...Čo ja viem...

Sokrates: Tie budovy tu pred nami - to sú úrady?

Bloger: Niektoré z nich hej.

Sokrates: A ľudia v nich pracujú radi?

Bloger: Zvyčajne asi nie. Ale vieš, existuje kopa rôznych druhov zamestnaní...

Sokrates: A ľudia majú radi svoje zamestnania?

Bloger: Niektorí áno, niektorí nie. Teda, aspoň myslím. Neviem, ako by som sa mohol s istotou k tomu vyjadriť.

Sokrates: Napríklad by nám k tomu pomohla taká pomocná otázka: Keby dostali od Štátu zadarmo miesto na bývanie a nemuseli by za neho po celý život platiť, robili by aj tak tú prácu, ktorú robia bez toho, že by za to dostali niečo zaplatené?

Bloger: Väčšina ľudí nie.

Sokrates: Potom nepracujú pre prácu ale pre peniaze.

Bloger: Veď hej.

Sokrates: To sú teda všetci otroci?

Bloger: Och, nie! Už tu nie sú otroci, Sokrates. To jeden z najväčších krokov, za ktorý vďačíme pokroku, ktorý sa udial od tvojich čias. Už viac nepotrebujeme žiadnych otrokov. Na všetko už máme stroje.

Sokrates: Tak prečo potom nie je lepšie posielať v autách do práce tie stroje, aby pracovali v tých úradoch namiesto ľudí, ktorí svoju prácu nemajú radi?

Bloger: No, v podstate to tak aj robíme. Ale musíme na tie stroje dohliadať.

Sokrates: To ste potom otroci vašich otrokov?

Bloger: Samozrejme, že nie. Všetci sme slobodní.

Sokrates: Tak prečo je potom pre slobodných mužov práca taká spútavajúca?

Bloger: Zabudol si na ženy, Sokrates. Spoločnosť už nie je o nejakom mužskom šovinizme. To je ďalší výdobytok pokroku - rovnoprávnosť medzi pohlaviami.

Sokrates: Chceš tým povedať, že ženy tiež pracujú?

Bloger: Zvyčajne hej.

Sokrates: Takže ženy sú rovnako zotročené ako aj muži?

Bloger: Zotročené?

Sokrates: Zotročené vykonávať nepohodlnú prácu len kvôli peniazom.

Bloger: Sokrates, prosím ťa. Snaž sa nebyť až taký kritický.

Sokrates: Mám sa snažiť nebyť sám sebou? No, tak to je veruže ťažká úloha.

Bloger: Chcem len, aby si sa na to skúsil pozrieť z nášho pohľadu.

Sokrates: Snažím sa, ale nedarí sa mi. Nerozumiem, prečo sú tváre väčšiny ľudí, ktoré vidím také nešťastné, keď ste urobili taký pokrok. Prečo sa každý ponáhľa ako taký otrok s obavami, že sa znepáči svojmu pánovi?

Bloger: Nie je to až také zlé, ako to vyzerá, Sokrates.

Sokrates: Tak sa na to teda pozrime. [Zastaví skupinku rôznych ľudí.] Prepáčte, dobrí ľudia, ale mali by ste tak hodinku, dve na porozprávanie sa o tých najvznešenejších veciach v živote - o čnosti a pravde?

Okoloidúci 1: Haha, no teda, dobrý vtip!

Okoloidúci 2: Kto pustil toho blázna na slobodu?

Okoloidúci 3: Čnosť a pravda? To je značka nejakého kuchynského riadu?

Sokrates: Vidíš, Bloger, práve pre toto tomu nerozumiem.

Bloger: Jednoducho nemajú čas, Sokrates.

Sokrates: Ak máte vďaka strojom väčšie pohodlie, kto vám teda berie čas?

Bloger: No, nikto.

Sokrates: Tak potom si ho beriete asi úplne slobodne. Tak je potom ešte horšie!

Bloger: [Potiahol Sokrata z cesty na chodník práve včas.] Dávaj pozor na to červené svetlo! Vieš, tu sa musíš oveľa viac sústrediť na to, kam ideš ako na také rozprávanie s hlavou v oblakoch o čnosti a pravde..

Sokrates: Počkaj... to si mi práve zachránil život? Podľa všetkého asi hej...Tak, ďakujem ti. Teda, ako vidím, dokonca aj vaše prechádzky sú tu nebezpečné. Ale zdá sa, že sa vám podarilo vyhnúť tej najnebezpečnejšej veci zo všetkých.

Bloger: A to už akej?

Sokrates: Filozofii.

Bloger: Och, ale my tu máme filozofov.

Sokrates: A kde sú?

Bloger: Na filozofickej fakulte.

Sokrates: Filozofia nie je fakulta.

Bloger: Nuž, ale máme filozofov.

Sokrates: Sú nebezpeční?

Bloger: Samozrejme, že nie.

Sokrates: Tak to nie sú praví filozofi. Povedz mi - pozná vôbec niekto vo vašom svete prvé božie prikázanie?

Bloger: A to je aké?

Sokrates: Poznaj sám seba.

Bloger: Ó, ale, samozrejme. Veľa ľudí chodí k psychiatrom a k psychológom...

Sokrates: To sú nejakí filozofi?

Bloger: Sú niečo ako lekári duše. Ľudia k ním chodia, keď sa chcú zbaviť svojich problémov.

Sokrates: Tak to potom nie sú filozofi. Filozofi problémy vytvárajú.

Bloger: Tak, to hovoríš ty, Sokrates. Ale dnes už za filozofovanie nikoho neodsudzujú na smrť.

Sokrates: Je to preto, že ľudí filozofia zaujíma alebo preto, že nie?

Bloger: Myslím, že filozofia ľudí už veľmi netrápi. Povedala by som, že sú ňou znudení.

Sokrates: Toto divné slovo si už raz použil v našom prvom rozhovore... Čo to znamená byť „znudený"?

Bloger: Nechápem. Veď po slovensky vieš výborne. Ako to, že tomu nerozumieš?

Sokrates: Slovenčine, hej...Nejako zisťujem, že ten váš barbarský jazyk celkom dobre ovládam bez toho, aby som sa ho niekedy učil. A pritom som nezabudol ani ten môj vlastný. Ale teraz si použil slovo, ktorému v mojom jazyku nezodpovedá žiadny ekvivalent. Možnože ľudia začali byť tým, čo označujete ako „znudení", iba vo vašej dobe. Má to nejaký súvis s oslavou vášho nového boha?

Bloger: Boha?

Sokrates: Pokroku.

Bloger: Pokrok nie je boh, Sokrates.

Sokrates: Ak je tomu tak, prečo s ním jednáte ako by to boh bol?

Bloger: Myslíš, že sa tak správame? Väčšina z nás verí iba v jedného Boha, práve tak, ako aj ty.

 (to be continued)

(highly inspired by Peter Kreeft's Socrates Meets Jesus)

Andrej Zeman

Andrej Zeman

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu