Slepá viera je pobláznenie mysle

Autor: Andrej Zeman | 8.2.2008 o 15:15 | Karma článku: 6,58 | Prečítané:  2260x

"Slepá viera je pobláznenie mysle," napísal ktosi do diskusie na mojom blogu. Absolútny súhlas. Píšem však ďalej. Mám pocit, že treba čosi ujasniť. Správne chápaná viera je skok. No nie do tmy, ale do svetla dobrých dôvodov, prečo veriť.

Problém "viery"

Máme tu však asi problém so slovíčkom "viera". Preto navrhujem toto rozdelenie (štandardné pri filozofii náboženstva). Tri svetové monoteistické náboženstvá (kresťanstvo, islam, židovstvo) pozostávajú z týchto troch súčastí:

1. teológia (v čo veríme)

2. kult (ako slávime; náboženské úkony)

3. viera (rozhodnutie vôle dôverovať Bohu)

Bod číslo (2) nás teraz zaujímať nebude, odložme ho teda nabok.

Problém je, že keď poviem "Kresťanská/náboženská viera je slepá", môžeme si poľahky zameniť bod (1) a (3): Čo máme presne na mysli výrokom, že viera je slepá? Že slepá, a tým pádom implikujúca iracionálnosť, je teológia (obsah viery) alebo dôvera v osobu (lebo monoteistický Boh je osoba)? Vravíme, že slepá je (1) alebo (3)?

Problémový bod (3):

Myslím, že toto nie je zdrojom problému. Ak veríme našim známym, priateľom, deťom, manželovi, manželke... jedná sa pri tomto všetkom o iracionálnu vieru? Isto - záleží, aký máme spolu vzťah (manželka nemusí veľmi dôverovať pijanskému a násilnému manželovi) ale platí, že čím ma daná osoba väčšiu dôveryhodnosť, tým viac jej máme dôvod veriť. Čím viac máme dôvod niekomu veriť, tým je naša dôvera v danú osobu opodstatnenejšia a racionálnejšia. Ak Boh je tou najdôveryhodnejšou osobou aká existuje, je azda iracionálne veriť v jeho prisľúbenia? Nie, ten problém je iný. Problém je, že údajne nemáme žiadne dobré dôvody veriť v existenciu takejto "fiktívnej" entity. A tým sa dostávame k bodu (1):

Problémový bod (1):

Všetka teológia monoteistických náboženstiev stojí a padá na jednom predpoklade: "Boh existuje". A toto je zrejme dôvod výroku "Viera je slepá", "Viera je iracionálna" a podobne. Problém nie je ani tak, čo tvorí obsah učenia, povedzme kresťasntva, ale či ten kresťanský Boh vôbec je. Ak však vieme čosi o dôvodoch vďaka ktorým kresťanskí vedci a filozofi považujú vieru za racionálnu, nevidím dôvod zastávať výrok v nadpise tohto článku. Ak by ateista alebo agnostik povedal: "Kresťanská viera je racionálna ale moja pozícia je ešte viac, a preto nie som kresťan", viac by som tomu chápal. Keď však niekto povie, že kresťanská viera je iracionálna (napr. po vzore Dawkinsa, Harrisa a Hitchensa), začínam mať vážne pochybnosti, či sa jedná o "informovaného" ateistu (agnostika).

Iracionálni teistickí vedci?

Som si vedomý, že túto otázku nevyriešim jedným blogovým príspevkom; možno nám však trochu pomôže štatistika: Roku 1916 sa konal výskum, ktorý sa pýtal vedcov otázku, či veria v Boha - konkrétne však v takého , ktorý komunikuje s ľuďmi a ku ktorému sa môžeme modliť "v očakávaní, že dostaneme odpoveď". Z toho i vyplýva, že deisti neboli zaradení do skupiny, ktorá verí v tohto Boha (deisti veria, že Boh stvoril vesmír, ale viac už do jeho chodenia nezasahuje). Výsledky boli takéto: 40% vedcov povedalo, že verí v takéhoto Boha, 40% nie a 20% si nebolo istých.

Prieskum sa zopakoval roku 1997 presne s tou istou otázkou a výsledok bol takmer rovnaký, s miernym nárastom tých, čo neverili (45%). Počet veriacich v takto definovaného Boha bol rovnaký - 40%.

Tieto výsledky môžeme interpretovať rôzne: ateisti môžu povedať: "Vidíš? Väčšina ľudí v Boha neverí." Môžeme sa však na to pozrieť i z druhej strany a povedať: "Väčšina vedcov nepopiera Boha", keďže skupina ľudí tvoriacich 55% zahŕňa veriacich i agnostikov.

Treba však poznamenať dva dôležité body:

1. James Leuba, ktorý roku 1916 viedol tento prieskum tvrdil, že počet neveriacich vedcov sa bude zvyšovať ako dôsledok lepšieho vzdelania a informovanosti budúcich generácii. Tento malý posun (5%) tu môžeme vidieť, avšak veriacich vedcov i tak neubudlo.

2. Po druhé, musíme mať na pamäti, že položená otázka bola veľmi konkrétna. Tá sa totiž pýtala, či veria v Boha, ktorý dokáže vypočúva ľudské modlitby. To zo skupiny "veriacich" vylučuje vedcov, ktorí veria, že za vesmírom musí čosi byť, isté "čosi", isté "niečo", čo ho stvorilo (patrí sem napr. fyzik Paul Davies). Ak by táto otázka nebola takáto špecifická, mohli by sme oprávnene očakávať, že do skupiny veriacich vedcov by patrilo oveľa viac ľudí. Je viera týchto vedcov naozaj iba "pobláznením mysle"? Naozaj si myslíme, že pre vieru v existenciu Boha nejestvujú racionálne dôvody (ak sme ich nepočuli, to neznamená, že nie sú)?

Pred pár rokmi zosnulý evolučný biológ a agnostik S. J. Gould povedal: "Buď je polovica mojich kolegov enormne hlúpa, alebo je darvizmus úplne kompatibilný s konvenčnou náboženskou vierou - a rovnako i s ateizmom".

Čo keby som povedal čosi podobné: "Buď je polovica vedcov enormne hlúpa, alebo je ich konvenčná náboženská viera racionálna, podobne ako si myslia o svojom presvedčení aj ich ateistickí kolegovia"?

Ja vravím, že kresťanská viera je racionálnejšia ako ateizmus, ale to nie je teraz vôbec pointou tohto článku. Avšak, chcel som tu poukázať len na to, že kresťanská viera je racionálna a kto tvrdí opak, zrejme nie je (dobre) informovaný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ROZHOVOR S DAVIDOM ENGELSOM - FÓRUM

Belgický historik: Čaká nás čo Rimanov v prvom storočí pred Kristom

K vláde majú prísť autoritárske režimy.

TECH

Chobotniciam dali extázu a sledovali ich správanie

Chobnotnice a ľudí spája chémia v mozgu.


Už ste čítali?