Morálne nemenné pravdy?

Autor: Andrej Zeman | 6.2.2008 o 13:34 | Karma článku: 3,89 | Prečítané:  1277x

V morálke - to jest v oblasti toho, čo je správne, nesprávne, dobré a zlé - jestvujú objektívne pravidlá, objektívne zákony. Tak aspoň mohli dlho ľudia písať a zmýšľať, až do nedávnych dôb.


Prečo je to však dnes inak?

Najprv otázka - sú vo vesmíre isté nemenné pravdy?

"Áno," povie asi väčšina ľudí "zákony fyziky." Možno to však nie je presne tak. Kto vie, ako to je v čiernych dierach. Kto vie, ako to bude vyzerať, ak by došlo k tomu, že o niekoľko miliárd rokov by bola všetka hmota vesmíru „vcucnutá“ do čiernych dier? Navyše – zákony fyziky nie sú „preskriptívne“, iba „deskriptívne“. To znamená, že nikdy nemôžeme povedať: „Udalosť X prebehne vždy, všade a za každých okolností presne podľa zákona Y“. Jediné, čo môžeme povedať je: „Doteraz sme pozorovali, že udalosť X sa správala podľa zákonu Y“. A okrem toho, kozmológovia vravia, že prírodné zákony boli v prvých momentoch po Veľkom tresku iné, ako ich poznáme dnes. Zákony fyziky zrejme teda, nie sú nemenné.

Pod nemennými pravdami myslím však čosi iné. Mám na mysli veci, akými sú zákon nekontradikcie (neprotirečenia), zákon kauzality a násobilka – t.j. objektívne nemenné pravdy logiky, metafyziky a matematiky. Nič nemôže byť a nebyť v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Nič, čo začalo existovať, nezačalo existovať bez príčiny. Tri krát štyri sa nebude pri našej zlej nálade alebo zamračenom počasí rovnať trinásť.

Je tu azda niekto, kto by chcel poprieť tieto „nemenné pravdy“? Donedávna to nikoho nenapadlo. No v dnešnej kultúre, ktorá zvykne všetko relativizovať (podivuhodne okrem tvrdenia, že všetko je relatívne) sú i tieto „pravdy“ iba čímsi subjektívnym – peknými, užitočnými pomôckami, slovnými hračkami, no ničím objektívnym. Už zosnulý americký filozof a profesor Allan Bloom napísal pred 21 rokmi vo svojom najznámejšom diele toto ako prvú vetu: „Ak je nejaká vec, o ktorej si môže byť vysokoškolský profesor istý, alebo takmer istý, je, že všetci, alebo takmer všetci jeho študenti na jeho hodinách veria, alebo myslia si, že veria, že pravda je relatívna.“ (Closing of the American Mind)

Prečo sa báť čohosi objektívneho a univerzálneho? Prečo sa báť, že jestvujú „nemenné pravdy“? Kto stojí za nezdravým uvažovaním zbaviť sa zdravého uvažovania? Tu si myslím, že je toho príčina: tieto „nemenné pravdy “ nie sú ohrozované logikou, metafyzikou či matematikou ale morálkou. Morálnymi pravdami. A to už prečo? Nuž, to by znamenalo, že potom by sme sa nemohli rozprávať o pekných, príjemných, pohodlných, nejasných, dohodou ustanovených „hodnotách“ ale o nepekných, nepríjemných, nepohodlných, jasných a vopred existujúcich „zákonoch“.

Čo je zaujímavé, je, že tento strach z existujúceho objektívneho morálneho zákona je pritom nadmieru selektívny. Zvyčajne je problémom jedna jediná oblasť: sexualita.

Okolo tej Cirkvi sa toho už dosť popísalo. Už sme počuli dosť intelektuálnych či pseudo-intelektuálnych útokov. Myslím, že by sme mohli spokojne staviť dosť peňazí na to, že ak by šieste prikázanie spravila dobrovoľným, všetka tá nenávisť a zlosť by voči nej vymizla.

Svätý Augustín bol ktosi, kto si to dokázal priznať. Po všetkých tých intelektuálnych ťažkostiach, ktoré ho odrádzali od Cirkvi, nakoniec tento jeden z najväčších filozofov západnej civilizácie vo svojich Vyznaniach vyznal: „Myslel som si totiž, že budem veľmi nešťastný bez objatia ženy.“

Ak tento hlboký motív odrádza jedného z najväčších a najúprimnejších „milovníkov múdrosti“ v dejinách, môžeme sa oprávnene domnievať, že sú to vznešenejšie a vyššie motívy, ktoré od prijatia morálnych nemenných právd držia generáciu dnešných mladých ľudí?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.


Už ste čítali?