Bloger a Sokrates: Objektívne vs. relatívne hodnoty 2/8

Autor: Andrej Zeman | 2.10.2007 o 13:04 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  1757x

Druhá časť rozhovoru o hodnotách.

Bloger: Fajn. A pamätaj si! - ak nebudeš schopný zodpovedať všetky moje argumenty, dokážem tým pravdivosť mojej pozície.

Sokrates: Dohodnuté. Začnime teda.

 

 

(časť 2/8)

 

Sokrates: Tvoj prvý bod, myslím, bol, že vedci objavili rozličné kultúry s rozličnými morálkami. Správne si spomínam?

Bloger: Áno.

Sokrates: A tvrdil si, že tento argument je nevyvrátiteľný, lebo sa zakladá na fakte. Je tomu tak?

Bloger: Hej.

Sokrates: Takže tým predpokladáš, že všetky argumenty založené na fakte sú nevyvrátiteľné.

Bloger: Tak, tak.

Sokrates: Si si však istý, že to nie je chyba v logickom uvažovaní?

Bloger: Ako to presne myslíš?

Sokrates: Je možné, že by si mohol z faktu vyvodiť záver, ktorý z neho logicky nevyplýva?

Bloger: Nuž, samozrejme, ale ako si myslíš, že sa to podarilo mne?

Sokrates: Tým, že si použil tvoj viacvýznamový pojem „hodnoty“. Názory na hodnoty, respektíve pocity o hodnotách sú jedna vec. Pravé, objektívne a skutočné hodnoty sú však čímsi iným. Či nie?

Bloger: Hej, keby existovali. Ale teraz ty robíš chybu v uvažovaní, lebo predpokladáš to, čo sme zatiaľ nedokázali – že teda naozaj jestvujú.

Sokrates: Nie, nepredpokladám nič. Iba sa snažím ujasňujiť dva rozličné významy daného pojmu.

Bloger: Kam tým teda smeruješ?

Sokrates: Chcem tým povedať, že hoci názory na hodnoty sa môžu v rámci jednotlivých kultúr líšiť a byť subjektívne pre jednotlivcov, ešte to nevyhnutne neznamená, že to platí aj pre objektívne hodnoty. Lebo hoci sa názory ľudí menia ako sa mení čas, miesto, vonkajšie počasie alebo vnútorné trávenie či predsudky učiteľov, ešte z toho nevyplýva, že aj tá samotná vec sa mení. Mám pravdu?

Bloger: Ale táto „vec“ sú hodnoty –čo je dobré a čo je zlé. A dobro a zlo sú vecou názoru - sú presvedčením. Takže, ak sa názory či presvedčenia menia, mení sa aj to, čo je dobro a zlo.

Sokrates: Aháá, ale práve o tomto sa rozprávame. Či je tomu naozaj tak – či to, či dané veci sú veci správne alebo nesprávne, je naozaj iba vecou názoru? Opäť predpokladáš to, o čo sa bavíme, či je tomu tak. Predpokladáš tvoj záver, ktorý ešte musíš dokázať – že hodnoty sú správne alebo nesprávne iba na základe subjektívneho názoru.

Bloger: Hm.

Sokrates: A nielen to. Je tu druhá a ešte jednoduchšia vec, v ktorej si sa pomýlil pri stanovení tvojho argumentu. Nie je založená na fakte.

Bloger: Čože?! Čo to vravíš? Nepoznáš predsa iné kultúry?

Sokrates: Samozrejme, sám som z jednej prišiel. No vedci nedokázali, že hodnoty sú relatívne, alebo subjektívne pre jeden jednoduchý dôvod a tým je, že nikdy nepozorovali hodnoty. Hodnoty nemôžeš odmerať vedeckými nástrojmi.

Bloger: Tak, názory na tie hodnoty,teda... Vedci pochodili už mnoho miest a zozbierali veľa dotazníkov, popýtali sa už veľa otázok a prišli na mnohé veci, vieš, Sokrates?

Sokrates: Viem a dokonca aj v tomto si mýliš fakty. Dokonca aj názory na hodnoty nie sú úplne relatívne vzhľadom na kultúru alebo jednotlivcov.

Bloger: Čože?! Nevieš, čo vravia humanitné vedy? Asi proste chceš ignorovať fakty...

Sokrates: Tak sa teda, na to pozrime, kto ignoruje fakty. Pozrime sa na niektoré tvoje „fakty“, ktoré chceš použiť ako dôkaz na to, aby si uspel. Môžeš mi udať nejakých pár príkladov?

Bloger: Ale, samozrejme. Samovražda je čímsi vznešeným v starovekom Ríme alebo Japonsku, ale nie pre žida alebo kresťana. Požičiavanie na úroky bolo nesprávne v stredoveku, ale nie dnes. Je nesprávne, aby ženy nosili na Slovensku odhalené svoje horné partie, ale nie na ostrovoch v Tichomorí. Názory na hodnoty sa nesmierne líšia. To je proste fakt.

Sokrates: Líšia sa síce nesmierne, ale nie úplne. A to je ďalší fakt. Nemá azda každá spoločnosť nejaké pravidlá cti či spravodlivosti alebo slušnosti – aby som spomenul iba tie tvoje tri príklady?

Bloger: Myslím, že asi má.

Sokrates: Takže tieto tri veci potom naozaj platia všade. Žiadna spoločnosť si neváži nečestné správanie viac ako čestné, alebo nespravodlivosť viac ako spravodlivosť či neslušnosť viac ako slušnosť. A jestvuje oveľa viac takýchto vecí. Možno by sme mohli nazývať tieto veci „princípmi“ – mám tým na mysli pravidlá „fair play“ a odvahy a štedrosti, čestnosti, nesebeckosti. Som si vedomý toho, že tieto „pravidlá správania“ sa veľmi líšia, no zdá sa, že všetky tie odlišné „pravidlá správania“ rôznym a im vlastným spôsobom aplikujú, poslúchajú a pridržiavajú sa tých istých princípov. Napríklad také klasické šatstvo v Tichomorí a u nás na Slovensku slúži slušnosti a takisto aj kráse. A zrejme, aj možno aj iným veciam. Žiadna spoločnosť sa nepozerá na sexuálne orgány úplne rovnako ako na ostatné časti ľudského tela, alebo áno?

Bloger: Myslím, že nie. Takže si odlíšil princípy od pravidiel a chcel si tým tvrdiť, že hodnoty sú akoby ukryté v tých princípoch a nie v tých pravidlách a že tie princípy platia rovnako pre každého. Je tak?

Sokrates: Áno, rovnako ako aj to, že názory na tieto princípy sú pre každého rovnaké, alebo takmer rovnaké. Počul si už o niekom, kto si cenil viac nečestnosť ako čestnosť? Alebo o spoločnosti, ktorá by odmeňovala ľudí-vraždiacich bláznov a trestala život-zachraňujúcich lekárov?

Bloger: Asi nie. Tak, aký je teda, vzťah medzi princípmi a pravidlami?

Sokrates: Myslím, že to ako vzťah medzi významom a výrazom. Ten istý význam môžeme vyjadriť rôznymi výrazmi. Stačí sa pozrieť na cudzie jazyky. Takže tá istá hodnota môže byť v spoločnostiach vyjadrená rôznymi pravidlami. Ak by nejestvoval jeden spoločný význam, bolo by nemožné ho preložiť z jedného jazyka do druhého. A keby nejestvovali ani isté spoločné princípy, nemohli by sme sa ani baviť o tom, ktorý súbor pravidiel je z nich „lepší“, lebo by sme nemali žiadny spoločný význam pre „lepší“.

Bloger: Chceš tým povedať, že by sme tak nemohli robiť ani to, čo robíme práve teraz – diskutovať o morálke?

Sokrates: Správne. A tu je ďalší fakt – ľudia diskutujú o morálke. Takmer vždy predpokladajú tie isté princípy a každý chce dokázať, že pravé on má pravdu na základe tých princípov. Nikto nediskutuje o tom, či je lepšie byť spravodlivý alebo nespravodlivý, verný alebo neverný, plný lásky alebo plný nenávisti. Ľudia sa nebavia o princípoch, ale o ich aplikáciách.

Bloger: Hmm, chápem. To vyzerá celkom dobre – to rozlíšenie medzi princípmi a aplikáciami. Ale ako je to možné, že si to toľkí poprední ľudia možno nevšimnú?

Sokrates: Nuž, možno preto, že nie sú naozaj „poprednými“, ale jazdia až kdesi za čelom záprahu na svojom koňovi za tým, čo dnes možno letí, čo sa hovorí, alebo za tým, čo je pre nich výhodné.

Bloger: Nemyslíš si však, že dávnejšie spoločnosti často absolutizovali ich relatívne hodnoty a vyvyšovali ich aplikácie na úroveň princípov?

Sokrates: Áno a vaša spoločnosť relativizuje tie absolútne. A ťahá princípy dole na úroveň aplikácii. Dve chyby nerobia pravidlo. A dve nesprávne veci nevyrobia pravdu. Sú to jednoducho dve opačným spôsobom praktizované chyby.

Bloger: Ale Sokrates, len preto, že sa doteraz väčšina spoločnosti zhodla na morálnych hodnotách, ešte neznamená, že zajtra sa neobjaví nejaká spoločnosť s úplne novými.

Sokrates: Žiadna spoločnosť doteraz nevynašla novú hodnotu, priateľu. To by bolo ako vynájsť nový tón alebo novú farbu. Môžeme len tie existujúce tóny a farby usporiadať iným spôsobom.

Bloger: Čo sa teda stalo v nacistickom Nemecku? Neprišli azda oni s novými hodnotami?

Sokrates: Je zrejmé, že nie. Len popreli tie staré. Jediná „prevratná“ zmena, s ktorou doteraz vždy spoločnosti prišli, bolo ich popretie. Práve tak, ako sa občas narodí farboslepý alebo nepočujúci človek – ale nikto sa nenarodí taký, kto by videl farbu, ktorú dovtedy nik nevidel, alebo počul tón, ktorý dovtedy nik nepočul.

Bloger: Hmm. Práve sa zamýšľam...A nemá každý tú slobodu určiť si a riadiť sa podľa svojich vlastných pravidiel?

Sokrates: Myslíš, že je to aj tvoj prípad?

Bloger: Možno áno.

Sokrates: Ja myslím, že nie. A myslím, že ti to môžem dokázať.

Bloger: No, tak to som zvedavý. Poď na to.

Sokrates: Myslíš si, že ja som tiež slobodný, aby som si vytvoriť moje hodnoty a žil podľa nich?

Bloger: Nuž, keď som ja, tak si aj ty.

Sokrates: Dobre teda, spravme jeden experiment a otestujme tvoju teóriu.

Bloger: A to už ako?

Sokrates: Tým, že ti oznámim moje nové hodnoty. A jedna z nich je táto – porazil som ťa v tomto rozhovore jednoducho preto, lebo som oveľa starší ako ty. A preto som aj múdrejší ako ty.

Bloger: Ale...to je hlúposť, Sokrates. Nemôžeš vyhrať nejakú argumentáciu len preto, že máš viac rokov.

Sokrates: To sú moje hodnoty. A keby si chodil ku mne na hodiny, prešiel by si cez skúšku len vtedy, keby si bol jedným z mojich starších žiakov.

Bloger: Ale to nie je fér!

Sokrates: Óóó, fér, hovoríš! Čo to znamená „fér“? Férovosť alebo spravodlivosť je iba subjektívna a relatívna, ak si dobre spomínaš. Je ňou to, čo ju budem za ňu považovať. Ako sa teda, opovažuješ predpokladať nejaký univerzálny a objektívny štandard spravodlivosti a očakávaš odo mňa, že sa budem podľa neho správať? Prečo by som sa mal ja prispôsobiť tvojmu subjektívnemu chápaniu spravodlivosti? Akéže to máš právo mi vnucovať tvoje subjektívne chápanie spravodlivosti?! Moje subjektívne chápanie spravodlivosti má rovnakú platnosť ako to tvoje – ak nejestvuje žiadny objektívny štandard. A ja vravím, že spravodlivosť určuje vek. Ale ty sa teraz snažíš brániť proti môjmu arbitrárnemu subjektivizmu tým, že sa odvolávaš na nejaký zastaraný pojem spravodlivosti, a ktorý očakávaš, že ja budem poznať a riadiť sa podľa neho. Takže tým si vypustil mačku z vreca. Nakoniec aj ty veríš v objektívne hodnoty. Minimálne v praxi. Tvoj teoretický subjektivizmus bol len tvojim prevlekom.

Bloger: Dobre teda, Sokrates. Vyhral si prvé kolo. Poďme teraz na môj druhý bod, oukej?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky

NAKA by mala preverovať účty Fica a Kaliňáka

Ak by v Smere na Ficovi záležalo, nedovolili by mu vystupovať.

DOMOV

Fico zneužíva štátnu moc. Reakcie na vypočúvanie aktivistov

NAKA vypočúva organizátorov protestov.


Už ste čítali?