Hmm...všetko ok?

Autor: Andrej Zeman | 1.10.2007 o 21:42 | Karma článku: 7,32 | Prečítané:  1860x

Pri čakaní na prednášajucu som sa dal do rozhovoru so spolužiačkou. Zvyčajne sa v škole baví o úplne iných veciach, ale nejak sme okľukou prišli k tomu, či je ten dnešný svet OK, alebo nie. Nehovoril som o nasledovnom, ale napadli ma popritom isté udalosti z minulého týždňa. Spomeniem len pár z nich:


----------------------------

Kamarát mi povedal: cestuje si v petržalskom buse do Tesca, číta si knihu, sedí úplne vzadu. Čaká ho ešte pár zastávok, kým dorazí. Na jednej zástavke nastupuje do busu partia pobláznených chalanov. Najstarší nemá asi viac ako 18. Správajú sa dosť šialene a tak si vraví: "Dúfam, že nebudú robiť hlúposti". Teraz si predstavte, že tam sedíte namiesto neho vy. Pekne v pohodlí, čítate si knihu a zrazu vám niekto ako pavián skríkne na celú silu do ucha (2-3 sekundy "vysokofrekvenčného" utrpenia). Nič konkrétne. Len ako opica (som však presvedčený, že dorozumievanie opíc má vždy aspoň nejaký komunikačný obsah). Uvidí pri sebe sedieť toho najživšieho člena partie (toho najstaršieho, zrejme) a okolo nich sa zhŕknu všetci ostatní a pozerajú, čo sa bude diať. Medzitým doznieva hlasitý smiech z úvodného "prekvapenia". "Čo ti šibe??!!", skríkne kamarát. "Pokoj, pokoj," odpovedá pseudo-hrdina. Len to dopovie a opäť mu rovnako skríkne do ucha. Kamarát nie je bitkársky typ. A aj keby bol, sú na neho tak siedmi. "Ešte raz mi skríkneš do môjho ucha, tak...!!!"... "Ok, ok. Nebuď taký, neboj sa," zahlási pseudo-hrdina. Smiech. Smiech. Ešte stále smiech. Až teraz doznieva. Dúfa, že z ľudí v autobuse sa niekto ozve, postaví, povie im niečo. No čaká márne. Bolo v ňom vraj možno 15 ľudí, približne polovica mužov. A šofér?! Nič. Jazdí spokojne ďalej. Kamarát nechcel spraviť čosi hlúpe, čo by mohol ľutovať a tak trpí. Trpí, až kým sa s ním neodviezli dve zastávky, na ktorej konečne a našťastie vystúpili. Dve dlhé, dlhočizné zastávky. Plné výsmechu a ponižovania. Po tom, ako vystúpia, kamarát sa postaví, pozrie na spolucestujúcich, ktorí sa snažia vyhnúť jeho pohľadu (vraviacemu: "Prečo ste sa neozvali?!"), zamieri rovno k vodičovi a bez rozmýšľania povie: "Prečo ste nezastavili? Prečo ste niečo nepovedali? Nezavolali niekoho, kto by ich počkal na nejakej zastávke? (mal na mysli policajtov)". Odpoveď ho možno ešte viac dorazila, ako to, čo zažil: "A načo? Veď ja ich tak zhruba poznám. Veď som vedel, že vystúpia..."

----------------------------

Pár malých chlapcov (asi 5, cca 10 rokov?) vyskočia v Petržalke z autobusu. Kričia. Celý pobláznení. Zavrú sa dvere. Už sú teda v bezpečí. Vzadu v autobuse sedí nejaký chalanisko, ktorý podľa oblečenia a účesu pôsobil dosť "drsno". Chlapci začnú búchať na autobus a provokovať ho (nemyslím teraz ten autobus). Ako sa autobus rozbieha, mladík v autobuse zíde ku dverám a "akože" ich chcel kopnúť (nekopol do dverí, len asi aby naši "hrdinovia" videli, že sa im podarilo ho naštvať). Jeden z tých chalanov vytiahne nožík - našťastie len taký obyčajný, kuchynský - a začne mu ním hroziť cez zavreté dvere autobusu. Hrozná sranda. Výbuchy smiechu. Na autobus búchajú, až kým za ním už nestíhajú.

Hrdina XY: "Videl si toho ***vulgarizmus*** ako nás chcel kopnúť?"

Ostaní hrdinovia: "Ha-ha-ha. Ha-ha-ha."

(z ďialky ešte počuť ich vulgarizmy...)

(hneď ma napadlo: Okrem toho samotného správania... keď si 10-ročné dieťa dokáže zobrať "len tak" do vrecka kuchynský nožík a používať ho nie na účely nie celkom jemu vlastné, koľko chýba k tomu, aby si zobrali aj "nekuchynský" nožík...?)

----------------------------

Práve ako som písal tento článok, začal niekto pod oknom vyrevovať vulgarizmy. "Ty ***vulgárne adjektívum*** + ***vulgárne subjektívum***! Poď sem! Vráť sa sem!" Máte pravdu, nepoznám kontext toho, čo sa stalo tomu pánovi so psom, ktorý to vo svojom stave zvýšeného afektu musel dať takto expresívne najavo. Zrejme by som mal preto mlčať. Keď však dané pozoruhodné spojenie invektív zopakuje v hojnom počte (rozumej 7x), začnete aj vy uvažovať, či naozaj potrebujete poznať ten kontext, aby ste vedeli, že ktosi má zrejme chybu v obvodoch.

----------------------------

Pravdupovediac, bojím sa, že budem ja v pozícii toho "zlého", lebo som zástancom toho, že čosi nie je ok - pretože to tvrdím a nepoznám spomínaný kontext... že vidím možno len časť z toho, čo sa stalo a nevidím pod povrch. Niekedy však, keď ochutnáte za pohár nechutného vína, nemusíte vypiť celu fľašu, aby ste prišli na to, že je pravdepodobne skazené celé... A ide práve o to. Že veci sa dnes kazia pod tým povrchom.

Ďakujem všetkým vám, všetkým rodičom, deťom a nerodičom, ktorí ste prišli na to, že za lepší a čnostnejší (neznáme to slovo) život treba každý deň aj bojovať. Tak, vďaka, naozaj.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Univerzitná nemocnica ignoruje Pellegriniho. Súkromník v nej zarába státisíce

Šéfka Mikrobiologického ústavu navrhla, ako nahradiť súkromníka.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: McDonald's po desiatich rokoch mení ceny, na Slovensku láme rekordy

Americkému reťazcu sa darí čoraz viac.

stĺpček petra tkačenka

Vojak aby riskoval život?

Podľa Fica Slovensko občas do cudziny pošle vojakov, ale len tam, kde im nehrozí žiadne riziko.


Už ste čítali?